Krása v premenách storočí
Čo myslíte v akej dobe by ste uspeli ako ideálne krásky a objekt, ktorý rozpáli muža? Ideálna žena sa v dlhodobom horizonte neustále mení. Čo sa páčilo mužom v časoch viktoriánskeho Anglicka, by dnes zrejme neuspelo. A čo sa týka Vestonickej Venuše, tá by asi bola označená za veľmi obéznu ženu.
Svet sa mení, vraj k lepšiemu, ale čo zostane stále rovnaké je túžba zapáčiť sa a byť milovaná. Zvlášť ženy sú v tom ako ryby vo vode a svoj vzhľad často prispôsobujú prísnemu módnemu diktátu. S postavou je to ale trochu zložitejšie …. predsa len máme nejaké dedičné dispozície, ktoré s nami rastú už od bábätka a tie sa nedajú zmazať.
Je pravda, že v období baroka by vašu postavu asi nikto veľmi neriešil. Vtedy sa nosili kypré tvary. Kilá navyše boli známkou blahobytu.
Ale začnime po poriadku.
Praveká žena bola vnímaná ako darkyňa života. Schopnosť rodiť deti vám zaistila výsadné postavenie vo vtedajšej spoločnosti. Symbolizovala plodnosť a bola uctievaná ako matka.
V období antiky bola dôležitá harmónia duše a tela. Krásny bol ten, kto vynikal, nielen príjemným vzhľadom, ale aj múdrosťou a vzdelaním. Viac bolo vyzdvihované telo mužské, chlapčenské. Vzorom bola atletická a primerane modelovaná postava. Na ženách sa vtedy páčili jemné črty, ale nie prílišná chudosť.
Potom je tu stredovek a gotika úžasné obdobie pre štíhle ženy s dlhým krkom a úzkymi ramenami. Dlhé paže a svetlá pleť boli symbolom urodzenosti.
Renesancia zaznamenala návrat k prirodzenosti, teda ženy oblých tvarov.
Kult plných žien sa udržal až do 19. storočia.
V dvadsiatych rokoch minulého storočia začala emancipácia. Ženy skracovali sukne i vlasy a prvýkrát ukazovali lýtka. Do módy prichádza opäť útla chlapčenská postava bez výraznejších ženských tvarov. V ďalšom období už zase spoločnosť chcela dievčatá, ktoré vlastnili tvary presýpacích hodín ako napríklad Marilyn Monroe. A potom tu sú slobodné šesťdesiate roky, kvetinové deti, voľná láska …. a slávna Twiggy, ktorá vyzerala ako malé dievčatko s veľkými očami.
V osemdesiatych rokoch bola hlavná požiadavka na vyšportované tela. Ženskosť išla ruku v ruke s nezávislosťou a pripodobnením sa mužom.
Ako vidíte, ideály sa stále menia, ale vy sa im nemusíte prispôsobiť. Niekedy by to chcelo trochu zdravého rozumu a citu. Ak by sme boli všetky rovnaké, bolo by to na svete ako v knihe Karla Čapka o univerzálnych robotoch. Myslím si, že väčšine mužov i žien sa páči hlavne rozmanitosť, pretože každej žene pristane niečo iné. Bacuľky aj veľa štíhle ženy môžu byť krásne. Záleží aj na ich vnútornom vyžarovaní. Ani perfektný make up nezakryje zlú povahu.
Takže majme sa rady a nebuďme na seba tak prísne!